štvrtok 10. júla 2014

Belianske Tatry

Ahojte!

Konečne som sa dostala k článku, v ktorom vám chcem napísať o víkende v Belianskych Tatrách, ktorý som vám spomínala tu. Neviem, prečo mi to tak dlho trvalo, ale konečne ste sa dočkali, tak poďme na to!

Keďže sme mali s priateľom výročie, vymysleli sme si, že pôjdeme niekam na predĺžený víkend. Už dávnejšie sestra spomínala, že sa jej páčia Belianske Tatry a keďže sme tam nikdy neboli a zapáčilo sa nám to, hľadali sme pobyty práve v týchto častiach Slovenska. Sledovali sme zľavové portály, čo všetko pobyty zahŕňajú a nakoniec sme si vybrali na zľavomate pobyt na 3 dni/2 noci s polpenziou (na výber z dvoch druhov jedál) v rodinnom penzióne Blanka v Ždiari. Tento penzión vedú veľmi sympatický manželia, ktorí tam bývajú aj so svojím malým synčekom Samkom.

Poďme ale späť na začiatok. Neviem, či to mám iba ja, ale keď sa mám zbaliť len na tri dni, aj tak to nakoniec vyzerá, že idem na týždeň. Veľká cestovná taška jednoducho musí byť! Vyštartovali sme asi okolo 9:00 ráno v ústrety 250 km. Našťastie cesta rýchlo ubiehala a my sme si dali prvú zástavku v Poprade. Následne sme si spravili výlet do Kežmarku a po ceste späť sme nemohli vynechať Tatrabob. Čím som staršia, tým som akási odvážnejšia a jazda na boboch musela byť! Neviem či sme slepí, ale akosi sme to v Tatranskej Lomnici nemohli nájsť, tak sme sa museli popýtať na cestu. Nakoniec sme to našli a mohli sme sa zviesť. Nikoho tam nebolo, zbehlo sa to tak rýchlo, že ani neviem ako a boli sme v cieli. Určite vyskúšajte, bola to sranda!

Keďže bol piatok 13 a nám sa darí aj bez toho zažiť humorné situácie a sme veľmi zdatní v orientáciii a veď načo nám je mapa, máme navigáciu, cesta v pohode prebiehala do okamihu, keď sa nám navigačka vybila a my sme ostali bezradne pátrať kúsok pred Ždiarom, kde to asi nájdeme. Nakoniec sme to vzdali a zavolali majiteľom :-) Tí nás milo privítali a ubytovali.

Naša izbička
Po príchode sme sa vybalili sme sa a išli na večeru. Aby nám vytrávilo, dali sme si prechádzku po Ždiari, ale poviem vám, ten teplotný rozdiel u nás a tam je dosť citeľný.

Ráno sme vstali, dali si raňajky a vybrali sme sa na výlet do Poľska k Morskiemu oku, ktoré sa nachádza v obci Lysá Poľana. Keď sme sa rozhodovali, kam pôjdeme na výlet a videli sme tie krásne fotky, neodolali sme. Hneď vás skasnú na parkovisku a keď si nemeníte peniaze, majú dosť nevýhodný kurz. Parkovné nás vyšlo na 6 Eur. Pred nami sa už robili rady ľudí na pokladne, pretože za vstup sa platí, konkrétne 2 Eurá na osobu. Tak sme sa ochudobnení o 4 Eurá konečne vydali v ústrety Morskiemu oku. Hneď za pokladňami čakali kone aj s povozmi pre tých, ktorí sa radšej zvezú, ako pôjdu 2,5 pešo.


Keďže asi pokračoval piatok 13., skoro počas celej cesty (trvá 5 hodín tam aj späť) nám pršalo a nemáme veľa fotiek, čo ma dosť mrzí. Ale keďže sa ide po asfaltke, nevadí to. Mnohí vytiahli dáždniky alebo pršiplášte. Stretli sme aj rodinky s kočármi, takže nejde o náročnú trasu. Cesta nám pomaly ubiehala a veru bolo sa na čo pozerať. Krásna príroda všade vôkol nás.


Po 2,5 hodine sme dorazili do cieľa a ja celá premočená som mohla len skonštatovať, že celá tá upršaná cesta stála za to a pred nami sa rozprestierala nádherná príroda v popredí s Morkiem okom.




Na vrchu sa nachádza aj chata, ale bola úplne preplnená, tak po ceste späť sme zašli do inej na občerstvenie. Dali sme si zapiekanku a čaj a najlepšie na tom je, že vôbec neviem, čo som jedla. Ale teraz som si to vygooglila a ide o zapekanú bagetu so syrom, šunkou, hríbami (tie neznášam, aj som ich tam cítila, ale hlad je hlad), korením a kečupom. Ale vôbec to zle nechutilo.

Zapiekanka
Po 6 hodinách aj so zastávkami sme dorazili späť na parkovisko, pokupovali darčeky pre najbližších a smer Ždiar. Po celom dni sme boli uťahaní, ale súčasne plní zážitkov. Cesta na Morskie oko vôbec nie je náročná fyzicky, ale iba na čas. Kľudne si na ňu môže ktokoľvek trúfnuť.



V nedeľu sme museli opustiť izbu do 10:00 a vydali sme sa smer Vrbov, kde sa nachádza termálne kúpalisko. Naša šťastena sa stále neunavila a keď sme vošli do budovy, čakala nás skupinka poľských dôchodcov, ktorí dorazili pred nami autobusom, tak sme sa trošku načakali na pokladne. V areáli kúpaliska sa nachádza 10 bazénov, z toho 4 detské. Teplota vody je od 26 do 38 stupňov. Kúpalisko je otvorené celoročne a termálna minerálna voda má blahodarné účinky na pohybové a nervové ústrojenstvo, dýchací a srdcovocievny systém. Tým, že je tam viac bazénov mi to prišlo, že tam nie je až tak veľa ľudí a musím sa priznať, že sa mi tam veľmi páčilo.

Po troch hodinách sme to teda definitívne zabalili a vyrazili smer domov. Prišli sme plní zážitkov a už teraz vieme, že tie tri dni rozhodne nestačia, aby sme si poriadne užili Belianske Tatry. S ubytovaním sme boli veľmi spokojní a do budúcna by sme určite zvolili penzión Blanka, aj bez použitia zľavového portálu. Dúfam, že som vás týmto článkom neunudila a dala možno tip na výlet. 

A čo vy? Boli ste niekedy v Belianskych Tatrách?